Projekt Bratislavské visuté záhradyHistória Koncepčné
utváranie verejnej zelene v Bratislave má svoje korene už vo
vzdialenejšej histórii mesta. Bratislavský Sad Janka Kráľa, pôvodne
nazývaný Aupark, na pravom brehu Dunaja vznikol ešte v roku 1775 a stal
sa tak vôbec prvým verejným parkom v priestore strednej Európy. Druhá
významná plocha zelene v meste – Horský park – vznikol v 19. storočí.
Okrem týchto dvoch parkov v meste jestvovali viaceré menšie záhrady,
najmä súkromné v blízkosti šľachtických palácov, ktoré sa dodnes tešia
obľube Bratislavčanov. Dynamický život hlavného mesta samostatnej
Slovenskej republiky (od roku 1993) však čoraz silnejšie otváral
potrebu vytvárania nových významných plôch verejnej zelene pre oddych a
relaxáciu obyvateľov. Aj preto začalo v posledných rokoch hlavné mesto
práce na novom verejnom parku Draždiak v mestskej časti Petržalka a
aktuálne štartuje svoj nový projekt s názvom „Bratislavské visuté
záhrady“.
Zadefinovanie projektuZaloženie
terasovitých záhrad nad Bratislavou má ambíciu zhmotniť najnovšie, ale
aj osvedčené princípy tvorby areálov pre každodenný relax obyvateľov a
návštevníkov nášho hlavného mesta. Cieľovou skupinou projektu je široká
verejnosť, viacgeneračný park má vytvoriť nové miesto stretávania sa
ľudí a pobytu v prírode. Súčasťou areálu však môžu byť aj kryté záhrady
so zelenými priestormi prístupnými aj v zimnom období či za nepriazne
počasia, čím by ponúkli alternatívu voči dnes častému tráveniu voľného
času vo veľkých nákupno-zábavných centrách. Inšpirácií pre novú
reprezentatívnu zónu oddychu s bohatým zázemím pre kultúrny a
spoločenský život je vo svete mnoho – napr. rímske záhrady Villa
Borghese, barcelonský Park Güell od Gaudího, dublinský park Phoenix,
ale aj viedenský Schönbrunn či zrekonštruované staré záhrady Pražského
hradu.
Miesto projektuNapriek
existujúcej pomerne hustej zástavbe Bratislava ešte ponúka niekoľko
lokalít vhodných na realizáciu projektu. Ideálnou lokalitou by boli
slnečné svahy nad mestom, koncipované ako rozľahlé záhradné terasy s
výhľadmi na Bratislavu a okolitú krajinu – napríklad na pomedzí dnes
často zanedbaných vinohradov a blízkych lesov. Práve vďaka existencii
mestských lesov v zázemí terasovitých záhrad by v Bratislave mohol
vzniknúť najväčší verejný park na Slovensku. Ďalšou z ambícií projektu
je uchrániť pre budúce generácie aspoň časť pôvodných bratislavských
vinohradov, ktoré od roku 2009 stratili ochranu zákona a vznikla tak
možnosť, že ich v budúcnosti celkom pohltí výstavba. Sociálna inklúzia
sa tak stala nedeliteľnou súčasťou projektu od jeho začiatku a sleduje
záujem udržania dostupnosti lukratívnych lokalít nad mestom širokej
verejnosti.
Financovanie projektuMesto
chce čiastočne financovať projekt z verejných zdrojov, v podstatnej
miere sa však predpokladá spoluúčasť súkromného kapitálu v zmysle
spoločenskej zodpovednosti firiem, ktorým nie je ľahostajná kvalita
života ich zamestnancov, rodín, klientov či obyvateľov mesta, v ktorom
pôsobia. Ďalším významným momentom financovania projektu bude
investovanie do umenia. Veľké spoločnosti, ktoré už dnes vytvárajú
vlastné umelecké zbierky, dostanú možnosť prezentovať ich v galériách a
múzeách prístupných verejnosti práve v areáli Bratislavských visutých
záhrad. Súčasťou projektu môže byť aj dobrovoľníctvo a sponzorstvo
nielen finančné, ale aj vecné. Bratislava zároveň disponuje viacerými
mestskými organizáciami a inštitúciami, ktorých potenciál môže významne
pomôcť životaschopnosti nového veľkého parku v meste. (Mestské lesy,
Zoologická záhrada, Správa telovýchovných a rekreačných zariadení
hlavného mesta SR Bratislava, Generálny investor Bratislavy, Múzeum
mesta Bratislavy, Galéria mesta Bratislavy, Mestská knižnica,
Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Mestský ústav ochrany
pamiatok, Paming a ďalšie.)
Prvé kroky pri príprave projektuProjekt
sa nachádza vo svojej úvodnej prípravnej fáze. Prvé ateliérové práce s
témou Bratislavských visutých záhrad už vznikli na pôde Fakulty
architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a na Fakulte
záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej
univerzite v Nitre. Verejnosť mohla tieto práce vidieť na výstave v
priestoroch Primaciálneho paláca od 21. januára do 12. februára 2010.
Partnerská spolupráca mesta a akademického prostredia pomáha priniesť
do projektu rôzne zaujímavé pohľady a vízie. Podporu našiel projekt
tiež na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Výstavu
študentských prác bude sprevádzať odborná diskusia. Počas celého
trvania projektu sa počíta s jeho pripomienkovaním verejnosťou.
PartnerstváBratislavské
visuté záhrady predstavujú ojedinelý projekt, ktorý si zasluhuje širšiu
než len lokálnu pozornosť, účasť a spoluprácu. Preto aj ambíciou
projektu sú širšie partnerstvá, ktoré umožnia zhodnotiť víziu nových
verejných záhrad v meste ako aj ich úspešnú realizáciu. V roku 2010
hlavné mesto plánuje riešiť projektovú dokumentáciu a zároveň postupné
spresňovanie možných partnerstiev na projekte. Spresnené budú filozofia
projektu, jeho lokalita ako aj časové horizonty v prospech vzniku novej
životaschopnej zóny zelene, kultúry a oddychu v Bratislave v priebehu
blízkych rokov. Už dnes hlavné mesto na projekte spolupracuje s
niekoľkými univerzitami, do budúcnosti sa plánuje širšie zapojenie
mestských inštitúcií a organizácií, vytvorenie konzorcia firiem so
spoločným cieľom realizácie projektu Bratislavských visutých záhrad,
ako aj medzinárodná výmena skúseností veľkých miest v projektoch
podobného významu a rozsahu.