Vyhľadávanie

?(Pomocník k vyhľadávaniu)|...(Rozšírené vyhľadávanie)

Bratislavské visuté záhrady
Pomôžme vytvoriť nové dominanty Bratislavy
 
   


Cesta: Titulka
 

Výstava študentských prác s témou Bratislavské visuté záhrady

Študentské práce
Práce študentov Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre s témou Bratislavské visuté záhrady môže verejnosť vidieť v sále č. 5 Primaciálneho paláca od štvrtka 21. januára 2010 do piatka 5. februára 2010, vždy od 9:00 do 17:00, vrátane víkendov. Občania tu budú môcť zároveň zapísať do knihy svoje názory, pripomienky a odporúčania k projektu, ktorý predstavilo hlavné mesto v spolupráci s univerzitami.
Poznámka: Trvanie výstavy študentských prác bolo pre záujem verejnosti o tému Bratislavských visutých záhrad predĺžené do piatku 12. februára 2010 (vrátane víkendu 6.-7. februára 2010, s otváracími hodinami denne od 9:00 do 17:00). VSTUP VOĽNÝ.
 

 
 
Bratislavské visuté záhrady

Vystavujúci

Fakulta architektúry STU v Bratislave, Odbor architektúra a urbanizmus:
Študenti – autori návrhov: Aštáry,  Bachorecová, Dikejová, Filipeková, Gajan, Godarský, Hanáček, Chrenko, Inštitorisová, Jaško, Kicko, Klokner, Kovaľ, Krivošová, Kubíčková, Málusová, Mikula, Minx, Miškov, Mokráňová, Ostrowecká, Potočár, Rudincová, Šercel, Šingerová, Škopp, Škrinárová, Tisovský
Vedúci prác: prof. B. Kováč, prof. P. Vodrážka, doc. Kaliská, Ing.arch. Bašová, Ing.arch. Polomová

Fakulta architektúry STU v Bratislave, Odbor záhradná a krajinná architektúra:
Študenti – autori návrhov: Beňová, Cifraničová, Čechmánková, Dominová, Herdová, Kačicová, Kovaľová, Lackovičová, Némethová, Sučiková, Szelle, Thomková, Tóthová, Zuskinová
Vedúci prác: prof. P.Gál, Ing.arch. Kristiánová, Ing.arch. Putrová
 
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre, Katedra záhradnej a krajinnej architektúry:
Vedúca ateliéru: Doc. Ing. Ľubica Feriancová, PhD.
Vypracovali: Anna Štefková, Helena Fulopová, Jana Lehotská, Jana Šebová, Veronika Píšová, Milota Sidorová, Ľubomír Krupa, Soňa Králiková

..........................................................................................................................................

Výstava a projekt

Výstava Bratislavské visuté záhrady predstavuje verejnosti študentské práce, ktorých témou je budovanie terasovitých záhrad nad Bratislavou. Prezentované práce vznikli v zimnom semestri akademického roka 2009/2010 na pôde dvoch univerzít – na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Partnerská spolupráca mesta a akademického prostredia pomáha priniesť do projektu Bratislavských visutých záhrad rôzne zaujímavé pohľady a vízie. Výstava je tak dôležitou súčasťou prípravnej fázy projektu, ako aj širšej diskusie k téme budovania terasovitých záhrad nad Bratislavou.

Veľké mestá v záujme zvyšovania kvality života potrebujú projekty s pridanou hodnotou. Projekt Bratislavských visutých záhrad má Bratislave priniesť viditeľnú premenu mesta, jej výrazné zveľaďovanie a vytvorenie dlhodobých hodnôt nielen pre obyvateľov a návštevníkov, ale pre celé Slovensko, pre súčasnosť aj pre budúce generácie. Bratislavské visuté záhrady majú predstavovať dominantný komplex viacerých rôzne rozľahlých terás nad mestom, dobre viditeľných z diaľky, pričom každá terasa môže predstavovať samostatnú uzatvárateľnú funkčnú jednotku. Tento komplex má byť akousi novou zónou kultúry, umenia a oddychu, s vlastnými „námestiami a uličkami“, galériami a múzeami, krytými záhradami a s atraktívnymi parkovo riešenými terasami. Odštartovaný projekt by mal zohľadňovať ekologický prístup ako aj jestvujúci reliéf krajiny. Zároveň môže dopomôcť vytvoriť plynulý prechod medzi urbanizovaným prostredím a zeleným masívom lesov. Jedným z cieľov projektu je tak transformovať vybrané vhodné územia do plôch trvalo určených pre zeleň a súčasne vytvoriť fyzickú hranicu lesa. Ďalšou z ambícií projektu je uchrániť pre budúce generácie aspoň časť pôvodných a charakteristických bratislavských vinohradov, ktoré od roku 2009 stratili ochranu zákona a vznikla tak možnosť, že ich v budúcnosti celkom pohltí výstavba.

Mesto chce takto rozsiahly projekt čiastočne financovať z verejných zdrojov, v podstatnej miere sa však predpokladá spoluúčasť súkromného kapitálu v zmysle spoločenskej zodpovednosti firiem, ktorým nie je ľahostajná kvalita života ich zamestnancov, rodín, klientov či obyvateľov mesta, v ktorom pôsobia. Ďalším významným momentom financovania projektu bude investovanie do umenia. Veľké spoločnosti, ktoré už dnes vytvárajú vlastné umelecké zbierky, dostanú možnosť prezentovať ich v galériách a múzeách prístupných verejnosti práve v areáli Bratislavských visutých záhrad. Súčasťou projektu môže byť aj dobrovoľníctvo a sponzorstvo nielen finančné, ale aj vecné. Do budúcnosti sa plánuje širšie zapojenie mestských inštitúcií a organizácií, vytvorenie konzorcia firiem so spoločným cieľom realizácie projektu Bratislavských visutých záhrad, ako aj medzinárodná výmena skúseností veľkých miest v projektoch podobného významu a rozsahu. Spresnené budú filozofia projektu, jeho lokalita ako aj časové horizonty v prospech vzniku novej životaschopnej zóny zelene, kultúry a oddychu v Bratislave v priebehu blízkych rokov.

Ideálnou lokalitou projektu by boli slnečné svahy nad mestom, koncipované ako rozľahlé záhradné terasy s výhľadmi na Bratislavu a okolitú krajinu. Prvou zo skúmaných lokalít je priestor zhruba medzi Mladou gardou, cez opustený kameňolom, ďalej po rozhraní medzi dnes často zanedbanými vinohradmi a okrajom lesa až na Cvičnú lúku na Kamzíku. Prechod cez železnicu by bol možný nástupom od Figara cez Sliačsku a od Palmy cez priestor Bieleho kríža. Prekvapivo je to vzdušnou čiarou z Račianskej ulice po východný okraj Cvičnej lúky menej ako dva kilometre. Vytvorením tohto ďalšieho plnohodnotného nástupu do Bratislavského lesoparku v strede medzi klasickými nástupmi z Koliby a Peknej cesty by sa zvýšila dostupnosť rekreácie v prírodnom prostredí pre východnú časť mesta. Okrem toho by však vďaka existencii mestských lesov v zázemí terasovitých záhrad mohol v Bratislave vzniknúť najväčší verejný park na Slovensku.

Koncepčné utváranie verejnej zelene v Bratislave má svoje korene už vo vzdialenejšej histórii mesta. Bratislavský Sad Janka Kráľa, pôvodne nazývaný Aupark, na pravom brehu Dunaja vznikol ešte v roku 1775 a stal sa tak vôbec prvým verejným parkom v priestore strednej Európy. Druhá významná plocha zelene v meste – Horský park – vznikol v 19. storočí. Okrem týchto dvoch parkov v meste jestvovali viaceré menšie záhrady, najmä súkromné v blízkosti šľachtických palácov, ktoré sa dodnes tešia obľube Bratislavčanov. Dynamický život hlavného mesta samostatnej Slovenskej republiky (od roku 1993) však čoraz silnejšie otváral potrebu vytvárania nových významných plôch verejnej zelene pre oddych a relaxáciu obyvateľov. Aj preto začalo v posledných rokoch hlavné mesto práce na novom verejnom parku Draždiak v mestskej časti Petržalka a aktuálne štartuje svoj nový projekt s názvom Bratislavské visuté záhrady.
 
Kontakt: Web editor
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 15.1.2010 / 15.1.2010

Kontext

Umiestnenie: Zložky dokumentov > O projekte > Aktuálne
 

Zobraziť vyhľadávací formulár »


 

Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.


Prihlásiť sa
| O webe | Vyhlásenie o prístupnosti
 

Tento web využíva cookies. Niektoré z nich môžu slúžiť pre analytické účely.

O cookies