Prečo "visuté" záhrady?
Pojem visutých záhrad často evokuje legendárne záhrady v historickom Babylone, spájané s menom kráľovnej Semiramis. Vtedy malo ísť o stavbu, resp. v istom zmysle o "umelý kopec", ktorého názov sa odvádzal najmä od visiacej bohatej vegetácie zakorenenej v terasách jednotlivých poschodí na tú dobu vskutku jedinečnej stavby.
Dnes sa týmto označením rozumejú najmä terasovité záhrady situované vo vyvýšených polohách, ktoré umožňujú výhľady na okolitú krajinu. Steny jednotlivých terás pritom niekedy môžu byť tvorené aj fasádami budov, ktoré sú zapustené do zeme a nesú tak nad sebou – podobne ako v prípade Semiramidiných záhrad – plochu zelene, hoci vnútri môžu ukrývať technické (napr. parkovanie, infraštruktúra) či kultúrno-spoločenské (galérie, kaviarne a pod.) zázemie parku. Dôležitým prvkom rôznych moderných visutých záhrad sa tak stáva ekologický aspekt rozširovania plôch zelene vo všetkých smeroch (na strechách objektov, na ich fasádach, v interiéroch a pod.) – najmä potom vo veľmi husto zastavanom prostredí veľkých miest.
Jedným z cieľov bratislavského projektu je do budúcnosti vytvoriť a stabilizovať prirodzený prechod medzi urbanizovaným prostredím hlavného mesta a masívom malokarpatských lesov. Vďaka tomu by mohol v Bratislave vzniknúť nový verejný priestor kultivovanej zelene v podobe rozľahlého parku a zároveň by sa mohla uchrániť aspoň časť dnes veľmi zanedbaných vinohradov, ktoré po stáročia výrazne dotvárali obraz Bratislavy a okolitej krajiny. Zohľadňujúc potom práve tieto polohy na svahoch Malých Karpát, ktoré sú jednak vysunuté nad Bratislavou a zároveň svojím reliéfom predurčujú terasovitý charakter záhrad, spojenie „visuté záhrady“ sa premietlo aj do názvu aktuálneho projektu Hlavného mesta SR Bratislavy.