Bratislavské visuté záhrady
Pomôžme vytvoriť nové dominanty Bratislavy
     

"V Bratislave som sa narodil a aj som vyrastal v jej centre – v lokalite pod Michalskou bránou. Považujem sa za klasického Bratislavčana, ktorý v meste vyrástol, zažil jeho korzo, pamätám si ešte, keď na Hlavnom námestí bola zeleň, sedávalo sa na fontáne a hralo sa tam na gitare, bolo tam príjemne... Možno aj pre tieto spomienky mám Bratislavu veľmi rád. A mám tiež to šťastie, že bývam blízko Horského parku. Ale aj ten priestor, nielen ostatné mesto, sa veľmi mení. Pôvodný park sa zmenil na hustý divoký les, zahustila sa zástavba, všade vyrástli vysoké ploty, zmenšil sa verejný priestor.
 
A to mi v súčasnej Bratislave chýba. Voľnejší verejný priestor, veľkorysé priestranstvá, veľké zelené plochy nielen pre oddych, ale vôbec pre dobíjanie energie. V Los Angeles som videl najrôznejšie štvrte – možno nie vždy prestížne či „výstavné“, ale vždy boli zelené a riešené bez betónových plotov, bolo tam oveľa viac prírodných prvkov...
 
Bratislava je úžasné miesto svojou polohou, je vsadená do zeleného okolia lesov. S rodinou chodíme hlavne do Horského parku a do Sadu Janka Kráľa. Mnohé tie miesta však pôsobia ošarpane a zanedbane, akoby sa o to nikto nestaral. Hostí v Bratislave by som preto zobral skôr na Bratislavský hrad a tiež na hrad Devín, veľa možností pre turistov však v malom meste nemáme. Z tohto pohľadu aj Bratislavské visuté záhrady by mali byť niečím unikátnym... Lebo sa sťažujeme, že máme málo turistov, ale nevytvárame nič nové, čo by sme im mohli ukázať, čím by sme sa mohli pochváliť.
 
S témou Bratislavských visutých záhrad sa mi potom spájajú konkrétne skúsenosti, napríklad z Rakúska. Fascinujúce Hundertwasserove kúpele – prechádzate sa kúpeľnými chodbami a nad vami rastú stromy a tráva. Človek sa v tých kopcoch cíti ako krtko. Neskutočné miesto! Myslím si ale, že tiež máme veľa šikovných ľudí a niečo podobne unikátne by mohlo vzniknúť aj na Slovensku. Aj ďalšia skúsenosť zo susedného Rakúska sa mi spája s témou terasovitých záhrad nad Bratislavou. V Rakúsku som mal možnosť moderovať podujatie v priestore vinohradníckej dediny s vínnymi pivnicami a bola to skutočná atrakcia pre turistov. Demonštrujúca pestovanie hrozna a výrobu vína. Síce šlo o dosť izolované miesto na vidieku, dalo by sa povedať na samote v regióne, ale vždy vyťažené, plne obsadené. Jednoducho, dá sa všetko, keď sa chce.
 
Keď som bol v Holandsku, šiel som si pozrieť hlavne veterné mlyny a tulipány, teda niečo „čisto holandské“. Visuté záhrady by naopak mohli byť niečím slovenské, v pozitívnom zmysle slovenské. A rozhodne by mal projekt zahŕňať množstvo aktivít a funkcií – čím bohatší program, tým lepšie. Ako reprezentatívny park je to aj spoločenská téma. Nesmie sa zabúdať na to, že takáto atrakcia láka turistov a prináša peniaze do spoločnej kasy – nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku. Lebo keď už pricestujú zahraniční turisti z ďaleka do Bratislavy, nie je problém vytiahnuť ich na Trenčiansky hrad alebo do Bojníc alebo do rôznych slovenských kúpeľov a podobne.
 
Z Českého Krumlova zas poznám prírodné divadlo, ktoré funguje vonku celé leto. Podujatia pod holým nebom by mali byť súčasťou aj takého významného priestoru, akým majú byť visuté záhrady. Veď úspešný je aj iný podobný projekt kultúry pod holým nebom – kameňolom St. Marghareten v rakúskom Burgenlande, ktorý je pôsobivou kulisou pre Operu a takto by sa dalo pokračovať. Vytvoriť niečo jedinečné chce nielen veľa peňazí, ale tiež veľa úsilia a dobrej vôle. Treba to urobiť tak, aby sa to v podnikateľskom zmysle slova vedelo aj uživiť, dôležitou súčasťou by potom bola kultúra.
 
Poznám tiež newyorský Central Park, tam je všetko! Ľudia si oddýchnu, môžu si posedieť, zašportovať... U nás o mnohé veci akoby sa nikto nestaral, naproti tomu je hneď všetko rýchlo zakázané – kam sa nesmie ísť, kde sa nemôžu hrať deti, kde sa nesmie klásť oheň, kde sa nemôžu púšťať psy a tak ďalej. V tomto sme teda možno trochu čudní. Akoby v uzavretom kruhu. Všetko vieme zakázať, proti všetkému vieme byť, ale nie vždy dokážeme aj za niečo pozitívne zabojovať. A to je škoda.
 
Aj preto podporujem Bratislavské visuté záhrady. Lebo práve to sú trvalé veci, trvalé hodnoty. Niečo, čo by tu mohlo ostať na dlhé roky a mohli by sa tým chváliť aj moje deti a ich deti. Je to krásna myšlienka, ktorá neškodí ľuďom, môže len prospieť a pomôcť. Mali by sme kam pozývať svojich hostí, mali by sme čo ukázať, keď nás niekto príde navštíviť. Preto projektu držím palce!"

Maroš Kramár